jednorázové poviedky

let's dance

10. července 2012 v 9:38 | Nejby*
Ja viem, že som povedala, že to bude v až v stredu, ale ja neviem ako to budem zajtra stíhať, takže je to tu dnes. Dúfam, že to nevadí. Takže túto poviedku by som chcela venovať hlavne Fou*, ktorá mi pomohla s názvom a NikushQe (ty vieš prečo :)*). Hope you like it♥


"Vystri tie špičky!" kričala na mňa trénerka. "Pre boha, Elisabeth! Dole plecia, lebo to vyzerá strašne." "Ruky! Chceš tancovať s metlou?" zavrtela som hlavou a ďalej tancovala v rytme hudby choreografiu. "Elisabeth!" na chvíľu odišla, no vrátila sa s metlou. "Nie, nie, nie... zvládnem to aj bez metly!" namietala som. "Odznova!" zamrmlala. Dnes nemala nejako extra dobrú náladu. Čakali sme na môjho nového tanečného partnera a čakanie si vyplňovala vybijaním nervov na mne. Áno, moja trénerka je perfekcionista, šialený, neovládateľný a hlavne zlostný psychopat, ktorý ide za víťazstvom, ale aj napriek tomu mám ju rada. Pomohla mi veľakrát a na to sa nezabúda.

what makes you beautiful

10. dubna 2012 v 14:02 | Annie*
Tak táto poviedka vznikla vďaka Mell, ktorá ma poprosila, či by som jej nejakú jednorázovku nenapísala, tak som si povedala prečo nie. Upozorňujem je dlhá, nezáživná a aj nudná. Taktiež sa chcem ospravedlniť Mell, že tak dlho musela čakať, takže snáď som to trochu vyžeklila tým, že je to také dlhé :D a keď nie tak čo už... Hope you like it♥


Pre niekoho deň ako iný, no predsa výnimočný... teda aspoň pre mňa. Dnes sa totiž nakrúca klip mojej najobľúbenejšej skupiny One Direction. A čo je vlastne na tom také výnimočné? No, totiž ja tam budem s nimi! Nie v klipe, ale v backstage, aby ste boli v obraze. Áno, ja... prednedávnom som tomu ani ja neverila, ale keďže môj otec prijal úžasnú ponuku robiť im manažéra, tak som ho nejako presvedčila, aby na nakrúcanie zobral mňa aj moju najlepšiu kamarátku Samanthu.

beautiful christmas

18. března 2012 v 8:42 | Annie*
Táto poviedka vznikla vďaka Saške, pretože sme mali spolu blog a mala som napísať niečo ak stihnem na vianočnú párty. Veľa z vás ju čítalo a keď nie tak určite si prečítajte, ak máte čas a chuť. A keď tak nad tým rozmýšľam patrilo by sa napísať niečo nové, lebo vkuse iba niečo dopĺňam :D No, uvidíme či napíšem nejakú novú jednorázovku :D ale musím mať najprv dobrý nápad, chuť písať a hlavne čas. I hope you´ll like it. btw. Dnes som u babky, takže som tu až večer :)


Prešlo niekoľko hodín odkedy som vstala. Sedela som na kresle pri okne, pila teplý čaj a dívala sa na poletujúce vločky za oknom. Všetko bolo čarovne biele! Bolo pár dní pred Vianocami a ja som nemala ani tušenia, že čo budem robiť cez tieto úžasné sviatky. Ale tipovala som, že budem sama ako prst, keďže som vyrastala v deckom domove rodinu nemám. Nemám kam ísť. Niekedy mi bolo jedno, že žijem. Veď načo je svetu taký človek ako som ja, ktorý nie je na nič dobrý. Keď ma už omrzelo dívať sa von oknom vzala som si bundu a zobrala svojho psa Terryho na prechádzku.

never without you

17. března 2012 v 16:48 | Annie*
Tak táto poviedka vznikla už strašne dávno, len som pozmenila názov! Keď som ju písala bolo som ešte mladá, neskúsená.. síce ešte stále som, ale aj tak :D bolo to strašne dávno, čo som to napísala. Veľa z vás ju už určite pozná a tí, ktorí nie tak smelo čítajte. I hope you´ll like it.


Sedím na parapetnej doske okna. Dívam sa na ďalší upršaný deň v našom mestečku. Zároveň rozmýšľam nad osobou, ktorá mi strašne chýba. Ľutujem, že som nechala Patrika. No uvedomila som si príliš neskoro, že ho milujem. Ale veľmi pochybujem, že on mňa tiež miluje. Po týždni si našiel inú. Od nášho rozchodu prešlo už veľa týždňov, no moje srdiečko je stále zlomené a smúti. "Au" - zahundrala som, keď na mňa skočil Jerry môj psík. "Ach. To si ty? Ideme von však?" pozrela som von oknom. Prestalo pršať a na oblohe sa tiahla krásna dúha. Vzala som zo stola vodítko a išla s Jerrym von. Išli sme do parku, ktorý sa nachádza neďaleko od domu kde bývam. Bol to park, v ktorom sa trávila každý deň s Patrikom. Aj preto sem chodím. Pustila som Jerryho na voľno nech si pobehá. Strávili sme tam niekoľko hodín. Bolo už neskoro večer, keď sme sa vracali späť domov.
 
 

Reklama